Pri kupovani letenky si poriadne rozmyslite, v aky cas bude najlepsie letiet. Nas let bol okolo siestej hodiny rano z Budapesti. Mne konkretne trvalo 3 hodiny dostat sa na budapestske letisko a kedze tam musite byt minimalne 2 hodiny skor, tak sme vyrazali z domu o jednej rano. Najvacsi problem = pred letom sa nevyspite. A ak mate problemy spat v lietadle tak to moze byt dost problem. Let do Amsterdamu, kde sme prestupovali, trval necele 3 hodiny. To, co Vam vsetko nesmierne ulahci je to, ze o batozinu sa starat nemusite, prelozia Vam ju oni. To nam prislo celkom vhod, kedze na prestup sme mali len 2 hodiny. Letenku z Amsterdamu do Minneapolisu dostanete spolu s letenkou do Amsterdamu, co je super lebo nemusite ist znovu na check-in. V Amsterdame prejdete vsetkymi kontrolami, nic neobvykle. No nakoniec absolvujete taky maly pohovor. Volaju si Vas bud po jednom alebo po skupinach, podla toho ci cestujete s niekym alebo sam. Co sa nam stalo bolo, ze ja som povedala, ze cestujem sama (ani neviem preco) a Andrej s Alenkou povedali, ze cestuju spolu. Radim Vam, ak Vas je viacej, vzdy povedzte, ze ste spolu. Mate o komplikaciu menej. Cize Andreja a Alenky sa spytal par otazok, ze preco idu do USA, odkial a ako dlho sa poznaju atd. Mna sa pytali nekonecno otazok. Myslim, ze to zalezi aj od toho cloveka, ktory vas "spoveda". Ten moj tu pracu asi musel milovat. Musela som mu ukazat vsetky adresy (skola aj rodina), telefonne cisla, mena, formulare a zodpovedat nekonecno otazok. Stresy som mala riadne. Ich vsetky otazky su cielene na to, ze aky je ucel vasho pobytu tam a potom co sa bezpecnosti tyka. Pytaju sa Vas ci ste si kufor balili sami, ci ste ho nechali niekedy bez dozoru, co v nom mate, ci nesiete nieco rodine, ci mal niekto pristup k vasej batozine a podobne. Cela pointa je, ze ich musite ubezpecit, ze nikto Vam tam nemohol nic vlozit, lebo ste ho balili vlastnymi rukami a bol neustale pod vasim dohladom. Ked toto uspesne absolvujete caka vas 9 dlhych hodin v lietadle.
Nikomu z nas sa batozina nastastie nestratila ani neposkodila. Ked sme sa konecne dostali z letiska von cakali tam vsetky rodiny na cele so Scottom, s kvetmi a plagatmi v ruke. Toto sme necakali (teda aspon ja nie) ale ked sa nad tym zamyslam je to take typicke americke. Usmevy od ucha k uchu a tooolko radosti nam trosku potvrdzovali to co sa o americanoch hovori. Ze su falosni.